azúrová stužka

Ten istý byt, tá istá posteľ, iný spiaci chlap pri mne. História sa opakuje. Ležíme nahí po parádnom sexe. On spokojne odfukuje a ja rozmýšľam, aký to má zmysel. Hudba v mobile mi hrá, samé moderné romantické oblbováky. Do toho mi pípa messenger, správa od jednej zabudnutej známosti, s ktorou sa vždy skontaktujem, keď sa mi začne d.bať vzťah. Momentálne je touto osobou bývalý zavrhnutý milenec, navyše kamarát, ktorý má tiež mierne nefungujúci partnerský život. Ja ho mám na pokraji krachu. Zase raz. Presne pred rokom som takto ležala pri inom mužovi, vtedy snúbencovi. Do mesiaca sme sa rozišli. Teraz sa to urýchlillo. My už rozídení sme. Teda dočasne, kým sa vyriešia isté rodinné problémy. Žiaľ viem, že sa to nestane. Vlastná krv je viac ako partner. A duplom keď už druhý v poradí. Takže tak premýšľam, načo to ešte naťahujem, pokiaľ som si vedomá toho, že trvalú budúcnosť to nemá. Neviem to vysvetliť, ale nenormálne sa priťahujeme. Nemusíme si ani nič povedať, proste sa hneď udobríme a chceme byť spolu. Nepreháňam keď poviem, že nám obom strašne na sebe záleží. Tak bdiem plná rozporuplných pocitov. Vychutnávam si spoločnú chvíľu a zároveň sa zatracujem za to, že som to už neukončila.