azúrová stužka

Dnes sa mi stal veľmi zaujímavý sled udalostí. Mala som presne vytýčený plán dňa, naplánovanú každú hodinu. Takéto plné dni mávam poslednú dobu stále. práca, vysoká škola, domáci miláčik, rozchod z partnerom a cestovanie medzi dvoma mestami ma naplno vyčerpávajú. Avšak dnes bol výnimočný deň. Asi polmesiaca som sa tešila na farmárske trhy v meste, rovnako ako som očakávala premiéru jedného filmu. Ani som si neuvedomila, ale film som odložila až ma budúci týždeň, na jeden deň, ktorý by mi to možno časovo vyšlo, a okolo trhov som chodila pracovne a nemala čas sa zastaviť. A potom sa vo mne niečo zlomilo. Prišla som na obed domov, prezliekla sa do športového, išla na trhy, že za hodinku to obehnem a vrátim sa k rozplánovanému rozvrhu. Ako som tak išla po meste, zrazu sa mi sled udalostí začal sám vyvíjať. Zastavila som sa na terase za brigádujúcou kamarátkou, pozvala na pivo okoloidúceho kamaráta, nakoniec išla pomedzi stánky, kde som uvidela toľko nádherných ručne robených vecí, že som neodolala a kúpila si sviečky, náušnice,.. až som narazila na spolužiačku, kúpila od nej brošničky a zistila, že o 5 min začína ten film. A ona mi povedala - však choď, urob si radosť ... tak som letela k bankomatu, kúpila lístok, stihla ísť na WC, cestou do sály zobrať popcorn a pepsi a šla na film. Absolútne mi nevadilo, že sama. Bola som taká šťastná, že som to stihla, a urobila niečo pre seba. A teraz sedím, píšem a pri mne spokojne chrapká môj malý chlpatý miláčik. Som úplne spokojná, že som sama a môžem robiť tieto náhodné výpady z preplneného diárníčka.