V dnešnej modernej dobe, keď mladí ľudia začínajú so vzťahovým životom, teda s chodením, zamilovaním a milovaním sa, podobne ako so spolužitím niekedy už v 15 rokoch, kým sú ešte psychicky nevyzretými osobnosťami, je priam zázrak stretnúť 20 ročného človeka, ktorý by nemal nejakú vzťahovú traumu, alebo aspoň jeden nevydarený vzťah za sebou. Ako takýto mladý človek, ktorý ešte nemá ani ujasnené čím sa chce v živote živiť, ako bývať, teda o otázkach svojej existencie ani len nezačal rozmýšľať, sa môže a či vôbec dokáže vysporiadať so svojimi pocitmi a problémami citového života ? So záležitosťami, s ktorými bojujú aj dospelí ľudia, v pokročilom veku ? Je na to veľmi jednoduchá odpoveď- nemôže. Pokiaľ si sám neprizná mieru viny na rozpadnutom vzťahu, bude stále aj do tých nových prenášať predsudky, robiť závery či úsudky, porovnávať všetky partnerky a hľadať stále niečo iné a kontrastné s vedomím, že toto bude to pravé, toto sa už nepokazí. Riešenie je však na míle vzdialené. Je potrené sa najprv citovo odosobniť od prežitého, teda zmieriť sa z rozchodom, priznať že je koniec, že to zlyhalo. Nie však iba vinou toho druhého, alebo zväčšej časti. Ľudia majú právo voľby, a práve v láske je to o tom, že sledom viacerých zlých rozhodnutí vypukne neriešiteľný problém, kde v mene záchrany začneme tlačiť na pílu, a tým to len zaklincujeme. Preto sa treba zmieriť s tým, že ten druhý si vybral a rozhodol sa. Potom si treba veci s odstupom prehrať naspäť, nájsť situácie, v ktorých sme práve my pochybili a poučiť sa z nich, aby sme tie isté chyby potom neopakovali v novom vzťahu. Lebo prídu tie isté situácie a my opäť máme možnosť voľby. A len človek, človek ktorý je zmierený s minulosťou, môže byť pripravený ísť do niečoho nového, teda na budúcnosť... Aj keď je to niekdy veľmi ťažké...
partnerký problém dnešnej modernej doby
25.05.2014 23:06:19
troška filozofie na zamyslenie v oblasti vzťahov mladých ľudí, či ľudí vôbec
Komentáre
Ešte by som dodal
Ja mám takú celkom overenú fintu a to je sloboda. Teraz nemyslím že by človek mal ostať sám, ale musí vo vzťahu ostať slobodný a samozrejme musí dopriať slobodu aj tomu druhému. Ono sa to ťažko vysvetľuje a ani nie je ľahké ustrážiť tú hranicu medzi vzájomným sa rešpektovaním, milovaním a pocitom slobody. Ruka v ruke so slobodou musí ísť zodpovednosť, vzájomná bezpodmienečná dôvera a tolerancia. Už mám čoto za sebou a slobodne s manželkou začíname vychovávať takže viem tak na 60 percent o čom hovorím :-)