azúrová stužka

Ako to už v každom vzťahu, ale hlavne pri rozchode býva, vždy je jedna strana tá, ktorá viac trpí. Niekedy sa to stotožňuje stým, že ten kto viac miluje, hlbšie vzťah prežíva, viac od neho očakáva, je zainteresovaný  väčším emocionálnym množstvom, teda viacej vzťah podnecuje. No nie vždy to tak musí byť, väčšinou ak sú muži tými, ktorí podnietia vznik vzťahu, z dôvodu zamilovanosti, sú to práve oni, ktorí sa potom veľmi ľahko ,,odľúbia" a končia takéto vzťahy. Aj napriek veľkej námahe vynaloženej na prehováranie ženy, aby do toho išla. Asi z dobyvateľského pudu, veď ulovená korisť už nie je taká atraktívna :)  A naopak, práve žena, ktorá je mierne dohnaná a uprosíkaná mužom, aby si s ním niečo začala, bude brať práve takýto vzťah za trvalý, ten ktorý by on určite nevypoveval. Pretože pri vzťahoch, ktoré začne sama, si väčšinou dáva pozor, aby tá druhá strana neskončila. Neviem ako je to naopak ... No ako sa zachovať,  keď už rozchod nastane. Muži očakávajú histerické scény, uplakanú kôpku nešťastia, ktorá bude všetku vinu zvaľovať na seba, a prosíkať s plazením sa popod jeho nohy, aby jej dal ešte nejakú šancu. Mierne v šoku ostávajú, ak na nich žena nakričí, zvalí všetku vinu na nich tresne im dvermi a už sa im neozve. Ale pocit víťazstva im ostane rovnaký... Ako ich však prekvapiť a nedovoliť im tváriť sa že sú tí na koni, ktorí z toho vyviazli ako hrdinovia ? Úplne jednoducho ... urobte im to, čo by oni nikdy od Vás nečakali ...