azúrová stužka

Po dlhom čase mám nový vzťah. Konečne som našla osobu, ktorá je mojím najlepším priateľom, partnerom aj milencom v jednom. Plánujeme spoločnú budúcnosť. Som šťastná. Nakoľko sme obaja prežili podobné traumy v predošlých vzťahoch, spolu sa z toho vylízali, najprv ako kamaráti s dôverou v podporu a pomoc, až nakoniec tento vzťah prerástol do niečoho hlbšieho. Viem, že je to osoba, s ktorou chcem prežiť zvyšok života. Úplne mu dôverujem. Ale je tu moje tmavé miesto v srdci. Napriek všetkému, čo mi môj bývalý urobil, nedokážem naňho zabudnúť. Viem, že sa už nikdy nevráti. Nemám bláznivé happyendové ilúzie. Z toho som už vyrástla. Napriek tomu, sedím v kuchyni pozerám si spoločné foto a myslím na to, čo bolo. A bolo to krásne. Verím v to, že človek môže stretnúť len jednu osudovú lásku, čo ho poznačí na celý život. A pre mňa to bol ON. Nie som vo vzťahu, len preto aby som mala vzťah. Dnes už viem, že nikdy k nikomu nebudem cítiť to, čo som vtedy cítila k nemu. Preto som dala šancu človeku, ktorý ma nesmierne miluje, a budem robiť všetko preto, aby som mu túto lásku čo najviac opätovala a nikdy ho nesklamala. Dávam mu celý zvyšok môjho srdca, až na to jedno miesto. A tak si občas v tichej chvíli otvorím pomyselné dvere do mojej 13. komnaty a spomínam. Na to, čo malo byť, a viac už nebolo. Možno časom vyblednú spomienky a prekryjú ich nové, v to verím.